Jun 1, 2010

Ako sme sa dali dokopy (Lukiho verzia)

Z toho co si pamatam, tak Petku som prvykrat v zivote stretol na AIESEC konferencii v oktobri 2002. Ona bola vtedy prvacka na vyske. Ticha, nenapadna, krehka ako vaza, clovek sa bal ku nej co i len ozvat, aby sa nahodou nezlakla a neutiekla. Ja som bol vtedy druhak, este poriadne nevybureny, zneuzivajuci zdanlivu moc studenta o rok starsieho na to, aby som ziskal, po com som vtedy tuzil. V tom case ma zaujimali uplne ine dievcata. Dievcata divoke, sialene, s ktorymi sme mohli vystrajat ako sa na studentov vysokej skoly patri.




Na tej istej konferencii sa na konci celej akcie davali tzv. "sugar cubes", t.j. odkazy pre vasich oblubenych ludi. Odkaz sa dava sposobom, ze sa s tou druhou osobou objimete a zasuniete mu papierik do vrecka. Jeden taky som necakane vtedy dostal aj ja. A dal mi ho niekto, od koho som to vobec necakal, pre mna vtedy neznama mlada slecna, presny opak tych slecien, ktore som obdivoval. A kedze odkaz si mozete precitat az doma, celou cestou domov som rozmyslal, co mi tam ta slecna mohla napisat. Nehovoriac o tom, ze v tom case som ani nepoznal jej meno. Doma som si odkaz otvoril a v nom stalo: "Dakujem za super konferu. PS: Pacia sa mi tvoje vlasy". Pravdupovediac, zaskocilo ma to. Milo.



Na odkaz som zareagoval na tu dobu svojsky. Nenapadne som sa snazil zistit, co sa v tejto zahadnej zene vlastne skryva. Objavil som zopar veci, ako napriklad vztah ku kresleniu, organizacne schopnosti a ochotu pomoct. Z hladiska dobrovolnickej prace v AIESEC to boli super vlastnosti na zorganizovanie zopar mensich akcii, co som aj patricne vyuzil a parkrat ju poprosil o pomoc pri organizovani mne zverenych projektov a projektikov. Ale to bolo vsetko. Ziadna laska, ziadna iskra, nic co by mi povedalo: "toto je laska tvojho zivota". A takto sme fungovali dalsich par rokov, bok po boku, vedla seba, ako kamarati.

Zlom nastal po mojom navrate z Australie. 2 roky v Bratislave a rok a pol v Australii ma naucili postarat sa sam o seba a zvladat tazke zivotne situacie. Co je ale najhlavnejsie, zmenili sa moje zivotne priority. Z nevybureneho druhaka sa zrazu stal mlady uvedomely muz. Po dlhom case mimo domova som zrazu citil potrebu sa niekde usadit. Lakalo ma vratit sa domov medzi kamaratov a rodinu a zit v kruhu svojich blizkych. To rozhodlo medzi mojou volbou zostat v Australii, resp. vratit sa na Slovensko. Ale po navrate domov mi stale nieco chybalo. Po nevydarenom skoro 2-rocnom vztahu som uz neveril, zeby sa niekedy mohol v mojom zivote vyskytnut niekto, kto by zaplnil prazdne miesto po mojom boku. A vtedy to necakane prislo.



Ale podme pekne po poriadku! Po mojom navrate z Australie som si chcel chvilku oddychnut a teda hladanie prace nebolo mojou najvacsou prioritou. Moja kamaratka Pivet sa vtedy chcela stretnut s kamaratmi zo staze v Bratislave a poprosila ma ci nepojdem s nou a neurobim im program. Predsalen som v Bratislave nejaku tu dobu stravil a urobit prehliadku pre mna nebol ziaden problem. Pivet nam vybavila ubytko prave u Petky a tam sme sa po dlhsej dobe znova stretli. Pamatam si, ze sme vtedy prekecali celu noc takmer o vsetkom, ale najma o sklamani z lasky, kedze aj Petka bola sklamana po dlhorocnom vztahu. Po Bratislave sme este s Pivet cestovali dalej, ale myslienkami som bol stale pri Petke. Po navrate do Kosic sme si spolu casto pisali a volali a kamaratstvo sa zacalo utuzovat.

Doma som ale dlho nevydrzal a Petku som znova v Bratislave navstivil. Opat sme prekecali cele noci a Petka casto nevyspata chodila dalsie dni do prace. Jeden vikend som ju dokonca presvedcil, aby so mnou isla na koncert skupiny Whitesnake do Budapesti. A to Petka ani nevedela do coho ide, kedze skupinu Whitesnake dovtedy nepoznala. Nehovoriac o tom, ze ja som isiel na koncert s ockom a kamaratmi spolu z Kosic, zatial co ona mala prist na koncert do Budapesti sama. Nastastie sa jej kolega rozhodol, ze ide na koncet tiez a vzal ju so sebou autom. Premeskali sice pred-kapelu, ale tesne pred nastupom Whitesnake nakoniec dosli a mohli sme si koncert plne uzit. Petke sa koncert taktiez velmi pacil a niet divu, ze sme si v tej super atmosfere dali prvu pusu. Necakane, ale od srdca a hlavne uprimne. Tak ako sme to vtedy obaja citili. A vtedy sa vo mne nieco prvykrat zlomilo. Urobil som rozhodnutie, ze nejdem domov s ockom a kamaratmi, ale idem do Bratislavy s Petkou.



Po koncerte sme si stale dalej volali a pisali. Od augusta som si nasiel pracu v Bratislave a zacali sme sa stretavat pravidelnejsie. Aj ked, spociatku, sa nam akokeby na ten bozk z Budapesti nedarilo nadviazat. Neviem cim to bolo, ale akosi to neslo. Mozno take zlaknutie, ze to asi ide prilis rychlo alebo obava z toho, ze sa tym mozno pokazi nase kamaratstvo. Tak ci tak, na chvilku to akokeby zatrpklo. Dokonca sme sa par tyzdnov ani nevideli.

Zlom nastal na mojej oslave menin v polke oktobra. Petka mi ako darcek darovala 2 listky na koncert skupiny Queen. Queen mal vtedy snuru po Europe prvykrat oficialne od smrti Freddieho Mercuryho uz s novym spevakom Paulom Rodgersom. Zohnat listky nebolo take jednoduche a verim, ze ju to muselo stat vela usilia, nehovoriac o tom, ze to bolo v Budapesti a Petka nerozprava madarsky. Samozrejme, ze som ju na koncert musel so sebou vziat. Isli sme spolu s jej kolagami autom a v ten rok to bol pre mna jeden z najlepsich koncertov, na ktorych som kedy bol.

Nase kamaratstvo akokeby nabralo rychle obratky. O tyzden neskor na konferencii si ludia, ktori nas videli po prvykrat, ale aj ti ostatni mysleli ze sme par a to nas len povzbudilo dalej a cele to vyvrcholilo na oslave nasho spolocneho kamarata Brana, 1.11. pri spolocnom odchode z nasho oblubeneho podniku Nebra sme sa na polceste zastavili a rozhodli sa, ze to spolu skusime.

No comments:

Post a Comment