Ako sme sa dali dokopy (Petkina verzia)

Kazdy vztah musi niekde zacat... Ked sa nad tym zamyslim, Lukiho som spoznala uz v prvom rocniku na vysokej skole, v AIESECu. Dodnes si pamatam na listocek "sugar cube", ktory som mu nechala po mojej prvej konferencii LTC... Kazdemu som sa snazila nechat nejaky originalny odkaz, aby bol osobnejsi... a napokon to bolo uuuuplne trapne. Na listocku bolo nieco v zmysle: "Pacia sa mi tvoje vlasy" :)))) Ach jaj, ta mladost :)

Neskor som ho vnimala hlavne ako kamarata a z AIESEC stranky ako party clena. Bol povahovo uplne inde ako ja. Dalo by sa povedat, ze som ho vnimala cez slova: "Nebra, pivo, kamarati, zeny" :)




V dalsej etape mojho zivota mi bol velkou oporou. Este teraz si pamatam, ako ma zobral do pubu, dali sme si vinko a ja som mu porozpravala vsetko co ma trapi... za chvilku vedel viac ako moj najlepsi kamarat... Kedze alkohol velmi nepijem, bola som cervena a pripitucka uz po troch glgoch. V tejto zivotnej etape si ho pamatam uz ako "kapacitu", butlavu vrbu a nenahraditelneho kamarata.



Potom prisla jeho staz v Australii a cez clanky na blogu a fotky som mu len tisko zavidela, kolko toho zazil, precestoval... Aj on zazil sklamanie, z ktoreho sa potreboval dostat, vyrozpravat. Zivo si pamatam prve stretnutie v Nebre, kedy bol po prilete taky unaveny, ze nevladal dopit ani jedno pivo. Chapete? Luki a nevladze dopit pivo? :)) Stale to bol pre mna kamarat, sice o par kil vacsi, ale super kamarat! :)



A teraz to zaujimavejsie obdobie :)

V lete 2008 ma oslovila Pivet, ze si robi s Lukim vylet do Ciech a prechadzaju cez Bratislavu, tak ci by nemohli u mna prespat. Kedze miesta bolo habadej, suhlasila som. Vecer sa to trosku zvrtlo a okrem ich dvoch u mna nakoniec spal aj kamarat Peti. Kedze nas bolo viac nez dost, museli sme sa nejako rozdelit. S Lukim sme prekecali celu noc, aj ked som rano vstavala do prace. Hovorili sme o sklamaniach, ktorych podobnost nas tak trosku spajala...
S Lukim sa trosku pohrali hormony, hehe a chcel mi ustedrit jednu pusinku na dobru noc :))) Samozrejme, ze som to vtedy stopla, kedze som ho vtedy vnimala vylucne ako kamarata /a okrem toho to vobec, ale voooobec nebol moj typ :)))/

Od tej doby sa z nas stali este blizsi kamarati. Luki bol pre mna asi tou najbutlavejsou vrbou, mohla som sa spolahnut, ze vsetky moje starosti a radosti su unho ako v hrobe. Bol emocne velmi vyspely, vedel tak pozorne aktivne pocuvat a nasmerovat ma na tu najlepsiu cestu.



Pamatam si na jedno blaznovstvo, ked som v poslednej chvili predala svoj listok na festival Pohoda... a potom si kupila listok na koncert Whitesnake do Budapesti, kde isiel spolu s ockom a nejakymi kamaratmi. Bolo to jedno z najspontannejsich rozhodnuti. Koncert bol nezabudnutelny, pod holym nebom, uplne v prvom rade, 4 trsatka priamo do ruky...
Teraz vnimam tento koncert ako klucovy a zlomovy moment v nasom buducom vztahu :) Potom nastala dalsia spontanna vec. Prehovorila som Lukiho, nech nejde naspat do Kosic, ale nech na par dni pride do Bratislavy. Ani si neviem predstavit, co si pomyslela jeho mamka, ked sa jeho ocko vratil z koncertu bez Lukiho :))



Myslim, ze uz vtedy Luki hladal lasku... ja zasa blizkeho kamarata, niekoho na vecne dialogy, na blaznovstva... Tym, ze nase ocakavania neboli zladene, a priznavam, ze som mozno vysielala falosne signaly, sa to trosku skomplikovalo. Kamaratstvo medzi zenou a muzom je velmi zlozite. Hlavne pokial z jednej strany je citit nieco viac...
Tak sme sa dotahovali ako macka a mys. Az to vyustilo do momentu, kedy som ho uplne stratila. Nasiel si inu kamaratku...

Clovek si uvedomi co ma az v momente, ked o to pride. Ako typicku zenu ma to samozrejme mrzelo. Zrazu nebol na blizku kamarat, zrazu bol butlavou vrbou pre niekoho ineho. Postupom casu sa vsak nase kamaratstvo dalo opat dokopy. Aj ked mal niekoho ineho, stale bol ochotny pokecat a pomoct, ked som to potrebovala.
Neskor sme boli spolu dokonca na plese. Potom opat na dalsom koncerte v Budapesti, tentokrat legendarnej kapely Queen.

A 1.11.2008 cestou z oslavy kamarata Brana som si definitivne uvedomila, ze toto je naozaj clovek, s ktorym mi je dobre a dokonca stale lepsie a lepsie. Citila som sa pri nom bezpecne, vazila som si ho, obdivovala... Pri totalne neromantickom rohu osarpanej budovy sme sa pobozkali a to bol prvy oficialny krok k nekonecnej laske :)